Čo je to čaj?

Čajovník (Camellia sinensis) je stálozelený krík, dorastajúci v prírode do výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov.

Kvalita čaju závisí od jeho zberu. Lístky sa zbierajú ručne v čase, keď sa začínajú rozvíjať. Najkvalitnejšie sú lístky na vrchole, zberajú sa ešte 2-3 lístky pod vrcholom. Smerom dolu kvalita lístkov klesá. Lístky sa zberajú počas celého roka.

Ďalšie spracovanie sa deje rôznymi spôsobmi, ktoré vedú k rôznym „druhom“ čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie (často sa používa z chemického hľadiska nesprávny názov fermentácia).

Tradičné delenie je do štyroch základných skupín :

zelené čaje – listy sa mechanicky narušia, ale oxidácia je rýchlo ukončená pôsobením tepla. V Číne sa na ukončenie oxidácie zvyčajne využíva sušenie na pare, v Japonsku prevláda sušenie na slnku, prípadne teplým vzduchom. Spracovanie je ukončené jeden až dva dni po zbere.
oolongy, ( modrozelené, polozelené čaje) – tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi. Často sú pri príprave navoňané kvetmi, napríklad orchideou, osmanthom.
čierne čaje – listy sa mechanicky narušia, oxidácia sa nechá úplne prebehnúť. Spracovanie trvá týždeň, ale aj dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi klasickým ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobnou metódou, ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúšok. V Európe je historicky najobľúbenejší práve čierny čaj.
pu-erh - je dvojnásobne oxidovaný čaj, ktorý sa necháva odležať často aj po dobu niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva viac cenený, nezriedka sa predáva aj 15 - 20 ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Pravdepodobne má na organizmus pozitívne a mierne liečivé účinky.
biely čaj - vyrába sa iba z pupeňov a horných lístkov. Neprechádzajú mechanickým spracovaním ani oxidáciou. Biely čaj je takmer bezfarebný a pokladá sa za nápoj gurmánov.

Druhy čaju :

Na Cejlóne sa v najväčšej miere vyrábajú čaje čierne, tzv. zlomkové. Majú výraznú arómu a farbu, a preto sa často používajú do čajových zmesí. Typické Cejlónske čaje sú Nuwara Eliya Ratnapura, Galle a UVA.

Čaj má v Číne najdlhšiu tradíciu, preto aj množstvo druhov čaju vyrábaných v Číne je obrovské. Najznámejším čínskym čajom je zelený "Gun Powder" , je jedným z najobľúbenejších čajov. Je charakteristický lístkami zvinutými do malých guličiek. Lístky zvinuté do guličiek si zachovávajú svoju arómu a chuť aj po dlhej dobe po preprave. Typické je pri ňom tzv. rozkvitanie lístkov po zaliatí horúcou vodou.

V Indii má čaj tiež veľmi dlhú tradíciu, najznámejšie sú čierne čaje z oblastí Darjeeling, Assam a Nilgiri. Darjeeling pochádza z horských oblastí Himalají, kde sa pestuje vo výškach až do 2500 m.n.m.

V Japonsku sa vyrábajú takmer výlučne len čaje zelené. Väčšina je určená pre domáci trh a na export ide len pomerne malé percento. Existuje 9 základných druhov zeleného japonského čaju.

Príprava čaju :

1. Čaj má byť do šálky vložený ako prvý, pred naliatím horúcej vody.
2. Zelený čaj má byť zalievaný vodou teplou 75 – 90 st. Celzia. Čierny čaj vodou s teplotou 95 – 100 st. Celzia.
3. U porciovaného čaju treba dodržať predpísané množstvo vody. U sypaného čaju závisí od chuti každého. Doporučuje sa na 1 osobu 1 čajová lyžička a 200 ml vody.
4. Dĺžka lúhovania závisí od druhu čaju, ale aj od toho, aký silný čaj uprednostňujeme.
5. Čaj sa pije samotný, ale aj dochutený – medom, cukrom, citrónom, mliekom...