Veľká noc na východnom Slovensku

Veľká noc na Šariši

Veľkonočné sviatky u nás na východe Slovenska majú svoje nezabudnuteľné čaro. Nielen pre dobroty, ktoré k nim neodmysliteľne patria, ale hlavne kvôli zvykom, ktoré sa dodnes dodržiavajú.

40 dní pred Veľkou nocou začína pôst. Voľakedy sa počas celého pôstu nejedlo mäso, teraz to už dodržiava málokto, pôstne sa stravovať znamená skôr neprejedať sa. V tomto období sa nerobili u nás veselice, svadby a pod. Doteraz sa ľudia snažia sobášiť do pôstu alebo potom až po Veľkej noci.

Piata pôstna nedeľa sa u nás volá Smrtná nedeľa. Počas nej sa na dedinách, ale aj v mestečkách vynáša Morena. Je to slamená figurína odetá v ženských šatách, ktorá symbolizuje smrť, zimu a choroby. Mládež ju nesie za spevu a veselia k potoku, kde ju najprv zapália a potom hodia do vody. Späť sa vracajú s halúzkami, ktoré začínajú pučať, obyčajne brezovými alebo bahniatkami. Má to symbolizovať príchod jari.

Týždeň pred veľkou nocou sa u nás volá pašiový týždeň. To preto, lebo od Kvetnej nedele ( posledná nedeľa pred Veľkou nocou ) sa až do Veľkého piatku v kostole spievajú pašie. Na Kvetnú nedeľu ľudia nosia do kostola bahniatka alebo brezové prútiky, ktoré kňaz posvätí. Tieto vetvičky majú chrániť pred búrkou obyvateľov domu.

Na Zelený štvrtok sa chodili ľudia umývať do potoka, muselo sa ísť skoro ráno, ešte za tmy, dnes sa to už dodržiava málo, v mestách vôbec. Verilo sa, že po takomto umytí budú čerství celý rok.

Veľký piatok je veľkým sviatkom dodnes. U nás je to teraz dokonca štátny sviatok. Je to deň prísneho pôstu a v kostoloch sa neslúžia omše. Vo väčšine prípadov dnes už prísny pôst dodržiavajú len veriaci ľudia.

Na Bielu sobotu sa dodnes dodržiava zvyk variť všetko, čo treba na veľkonočný stôl. V prvom rade sa uvarí šunka ( údené mäso rolované aj nerolované ), údený bôčik, niekde aj veľkonočná baba ( zapečená zmes údeného mäsa, žemlí a vajec ). Pečie sa paska, koláč z kysnutého cesta, ktorý sa podáva k šunke. Varia sa vajíčka, nachystá sa klobása. Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočného stola je syrek, ktorý sa robí podobným spôsobom ako tvaroh, ale je z mlieka a vajec. Nesmie chýbať cvikla s chrenom. Pečú sa koláče.

• http://www.toprecepty.cz/recept/4392-velikonocni-syrek/
• http://www.toprecepty.cz/recept/33263-vychodniarska-paska---velikonocni-kolac-k-sunce-a-klobase/
• http://www.toprecepty.cz/recept/3798-salat-z-cervene-repy/

V podvečerných hodinách veriaci idú do kostola na vzkriesenie. Po vzkriesení alebo na veľkonočnú nedeľu ráno sa svätia jedlá, ktoré sa podávajú na veľkonočné raňajky. Až týmto obradom sa končí pôst.

Jedlá sa nosia v košíku, ktorý sa vystelie vyšívaným obrúskom a musí v ňom byť kúsok z každého jedla, ktoré bude na stole – kúsok šunky, klobása, kúsok údeného bôčika, vajíčko, trocha syrka, pasky. Ľudia sa postavia do radu, košíky si položia pred seba na zem a kňaz prechádza okolo a svätenou vodou pokropí jedlo. Dnes sú aj neveriaci ľudia, ktorí pravdaže svätiť jedlo nechodia.

Veľkonočné raňajky sú až po príchode s posväteným jedlom z kostola ( pokiaľ sa nesvätilo v sobotu po vzkriesení ). Jedlo sa uloží na misu, prípadne ostane v košíku a každý si berie z neho. Stôl je slávnostne prestretý a celá rodina raňajkuje spoločne v sviatočnom oblečení.  Platí, že žiadne odrobinky jedla, ktoré bolo posvätené, sa nesmie vyhodiť do koša. Ak niečo spadne alebo omrvinky zo stola sa zhrabú a spália alebo dajú niekde do zeme. V meste je to problém, toto sa už nedodržiava.

Veľkonočné raňajky sú vo všetkých rodinách rovnaké, s rovnakým jedlom. Je to podobné ako štedrovečerné menu na Vianoce.            

Rovnaké raňajky sa opakujú aj v pondelok.

Kým vo veľkonočnú nedeľu je relatívne všade pokoj, vo veľkonočný pondelok je veselo. U nás na východnom Slovensku sa nešibe ( korbáčom ), u nás sa polieva. Oblievačka je to, na čo všetky dievčatá a ženy pred Veľkou nocou nadávajú, ale počas nej ju očakávajú. Čím sa polieva, to závisí na povahe mužov, ale väčšina z nich má sklon dodržiavať staré zvyky a polievať vodou. Čím viac vody, tým lepšie. Keď nie vedro, tak aspoň hrnčeky, k slovu prídu aj vane a kúpeľne plávu. V mnohých domácnostiach sa stane, že všetko ženské osadenstvo po pár návštevách oblievačov nemá nič suché na seba. Ale je to zábava a krásny zvyk. Keď je pekné počasie, tak je na ulici rušno, dievčatá s krikom utekajú pred chlapcami. Oblievači sa pohostia, ponúknu pohárikom ( dospelí muži ), chlapci voľakedy sa uspokojili s vareným vajíčkom, dnes je to skôr čokoládové a nejaký peniažtek k tomu.

Ale pozor...príde odplata ! Po pondelku je tzv. Odvetný utorok. To znamená, že ženy a dievčatá majú právo oblievať mužov. Nie všade sa to už dodržiava, mnohí na túto možnosť aj zabudli. Ale šanca vrátiť to mužom tu je.

Veľká noc je doteraz u nás na východe veselým sviatkom, skutočne sa stáva oslavou príchodu jari.

Východ Slovenska je veľký, a tak samozrejme sú rozdiely v zvykoch na Šariši, Zemplíne či Spiši. Ale jedlá ako šunka, klobása, cvikla s chrenom alebo oblievačka sú spoločné pre všetkých. A to je dobre, je to niečo, čo sa dedí z generácie na generáciu a nič na tom nezmenili ani počítače a rýchly životný štýl.  

Na záver pridávam link na video. Je to oblievačka z Prešova, odkiaľ pochádzam. Solivar je mestská časť, rovnako ako tie časti, ktoré mládenci na začiatku videa spomínajú.

http://tv.sme.sk/v/14728/velkonocna-oblievacka-v-solivare.html