Šťouchané brambory zase jinak

Magda K.:Moc děkuji za podrobné vysvětlení,opravdu mě to zajímalo.Zdravím do Španělska a závidím to klima,už se nemohu dočkat jara.Z celého rozhovoru jsem trochu vyjevená,vůbec jsem netušila.Nejspíš bych to řešila pečením chleba doma,pokud je tedy dostupná vhodná mouka...

Magda K.:
Máš naprostou pravdu Ale nečekej, že tě tady všichni pochopí. Pro některé diskutující jsou tvá slova ,,španělská vesnice''

Alexiss:
nofrona:
Anna Kocikova:

To asi padnete na za...
V Španielsku.
Myslím, že tá debata nie je až taká búrlivá, aby sme nezostali pri zdravom rozume a úsudku. Nakoniec, každá debata k niečomu vedie - či už dobrému, alebo nie až tak dobrému.
Súhlasím s tým, že "Komu se nechce, řekne nemůžu". Napriek tomu si ale myslím, že sa nemôže v tomto prípade porovnávať situácia napr. v Česku a porovnávať ju so Španielskom. Kedysi, podľa slov tunajších obyvateľov, boli lesy od Gibraltáru až po Pyreneje alebo ako oni hovoria, veveričky mohli skákať zo stromu na strom a prejsť z juhu až na sever bez toho, aby zišli na zem. Dnes je to úplne ináč. Každoročné obrovské lesné požiare (väčšinou vyprovokované na získanie nových a lacných stavebných terénov) znížili množstvo lesov na minimum. To minimum, ktoré zostalo, je napriek tomu relatívne bohaté na lesné zvery (napr. diviakov (divočák) je toľko, že ich musia strieľať aj mimo obdobia), ktoré ale na rozdiel od Česka nie sú odkázané na "pomoc" od obyvateľov, pretože klimatické podmienky (pochopiteľne nie v celom štáte, ale v blízkosti pobrežia, kde my žijeme) nespôsobujú žiadne problémy so zaobstarávaním potravy. Tu je teraz vrcholné obdobie na pestovanie baklažánov, artičokov, karfiolu (květák, 7-krát do roka) a prakticky všetkej zeleniny (nie v skleníkoch, ale vonku na poli) a v lesoch je všetko zelené a zvieratá nepotrebujú chlieb zo Supermarketu. A dúfam, že cestovať stovky kilometrov na vyhodenie starého chleba tiež nikto nemôže žiadať, keďže tamojší obyvatelia majú ten istý problém, ako je tu (chlieb na vyhodenie). Dúfam, že toto vysvetlenie mnohým z Vás trochu pozmení mienku o mne (či žijem na Mesiaci a pod.). Tunajšia kuchyňa nepoužíva chlieb na zahusťovanie, pretože polievky sa tu nejedia, len v lete Gazpacho (studená nevarená polievka z čerstvej zeleniny)a omáčky sa varia pomerne zriedka a sú riedke, nanajvýš poprášené trochou múky. Guláš varíme len my (miestna obdoba gulášu "Estofado" nemá veľa s gulášom spoločné) a guláš varíme tak, ako v Maďarsku a ten sa tiež nezahusťuje.
My nevyhadzujeme potraviny preto, lebo nemáme ekonomické problémy, ale preto, lebo sú nepoužiteľné, povedala by som priamo nebezpečné pre zdravie.

Magda K. :Komu se nechce, řekne nemůžu. Usušit a schovat jde snadno a pak jednou za měsíc odnést do lesa zvířátkům není dle mě tak nemožné. A tím končím na téma vyhazování chleba!

Aničko promiň za mé komentáře, ale nedalo mi to

Magda K. :Jsem asi příliš zvědavá,ale kde tedy prosím?

nofrona:
Tá záruka 48 hodín na chlieb je u Vás, kde sa ešte chlieb pečie viac-menej ako kedysi (pri návštevách na Slovensku som ale už ten pocit nemala...). Určite je rozdiel medzi jednotlivými miestami a mestami. Tu kúpite chlieb, ktorý pečú z mrazeného polotovaru priamo v obchode. Ten istý môžete kúpiť ešte neupečený (mrazený) a upiecť ho doma. Tiež bude po niekoľkých hodinách nejedlý. Musím podotknúť, že je lepšie balený, než som videla na Slovensku. Nikto, opakujem nikto nemá možnosť prísť s ním do styku (čo na Slovensku tak ani zďaleka nebolo vidieť), jedine personál, ktorý ho pečie. Neexistuje krájanie chleba v obchode na menšie kusy, ako som na Slovensku bežne videla. A slovo hygiena je zatiaľ neznámy pojem... Nechcem tým nikoho uraziť, ale chuť od chleba mi prešla ešte v obchode. Prečo nepečú chlieb v polovičnej dávke?

Samozrejme, že poznáme chlieb vo vajci, topinky atď., ale to tiež nie je možné jesť každý deň.
V meste nie je veľa možností dať potraviny zvieratám, pretože hoci je tu neuveriteľné množstvo psov a mačiek, všetci ich kŕmia priemyselne vyrobeným krmivom. A tak neostáva nič iné, než vyhodiť. Z obchodov a pekární zostáva denne tiež mnostvo chleba, ktorý sa nepredal.
Pred 30 rokmi a možno ešte i pred 20 bola situácia iná. Vtedy Vás v pekárni upozorňovali, že zajtra je sviatok (vtedy nebolo dovolené otvárať obchody v nedeľu a vo sviatok) a tak si vezmite chlieb na 2 dni. Dnes by sa z toho každý dobre zasmial. Dnes je otvorené každý deň a ak chcete jesť chlieb, musíte si poň ísť aj v nedeľu či vo sviatok.

Magda K.:Záruka na chleba z obchodu je 48 hodin. Já si chleba z 90% peču sama a nikdy bych ani ten kupovaný nevyhodila! Chleba ve vajíčku, topinky, krutonky....to neznáte?? A nebo usušit a šup zvířátkům do lesa??
Žádný kousek jídla se u nás opravdu nevyhodí, co nesníme my, sní zvířátka.

Magda K.:Já jsem to pochopila tak,že nežijete v Česku či na Slovensku a máte tedy zřejmě na mysli bílý chléb.Jinak nevím.Stejně nedokážu jakékoli jídlo vyhodit,pokud na něm zrovna neroste penicilin.V nejhorším případě vozím jedné paní pro slepičky.Zdravím.

Magda K.:ty po několika hodinách vyhazuješ chleba??? po této době se už nedá jíst??? jistě, nedá se jíst na druhý den, pokud si jej uložíš v tom úžasném papírovém obalu, protože to už je pak na broušení zubů leda. ale když si koupím klasický konzumní chleba, je v poho druhý i třetí den. takže i já nabývám dojmu, že jsi z Měsíce.
nevšimla jsem si, že by po třech hodinách chleba stahovali z prodeje a slyším to i prvně

Magda K. Já chleba i pečivo nakupuji samozřejmě v pekárně a z toho pečiva si i dělám strouhanku, ale i třeba v Albertu se u nás dá koupit opravdu dobrý chléb, nevím, kde nakupujete vy.A jinak říká se: Nejsem tak bohatý, abych mohl kupovat laciné věcí.Tak si radši příplatim. A nevyhodim nic.

jarda Kadic:
Alexiss:
tejaja:
Nežijem na Mesiaci, ale chlieb a strúhanku kupujem, pretože chlieb upečený v obchode sa na druhý deň nedá jesť a strúhanku používam zriedka a tak kúpim takú, ktorá je do mysleného receptu (jedla) najvhodnejšia. Oficiálne platí nariadenie, že chlieb nesmú predávať, ak bol upečený pred viac ako 3 (tromi) hodinami. Preto pečú neustále v menšom množstve podľa dopytu.
Vaša stará matka by urobila to isté (by ho na druhý deň tiež vyhodila), keby ste doniesli taký chlieb, ako sa v obchodoch predáva. Ak si dajú záležať a dodržia predpísaný čas pečv tom momente enia, tak je veľmi dobrý. Ale po niekokých hodinách má s chlebom už len málo spoločné a na druhý deň je celý vykrivený a skutočne sa temer nedá krájať a nedá jesť. A preto ho vyhadzujeme.
Kedysi, keď sme chlieb kupovali v pekárni, tento problém neexistoval. Po liberalizácii v obchodnom sektore (nariadenie EÚ) všade môžu prakticky všetko predávať a tak v obchodoch s potravinami začali chlieb piecť. Ľudia si postupne odvykli od kupovania chleba v pekárni, zvykli si kupovať všetko pod jednou strechou a tie pekárne, ktoré prežili, dnes predávajú taký istý chlieb ako aj v ostatných obchodoch (na druhý deň nejedlý).

Magda K.:???

Magda K.: Strúhanku skladujem, minimálne mesiac, niekedy viac, pretože veľký nákup robím 1x mesačne. Nerobím ju doma, lebo pečivo nekupujem, ani chlieb a čo upečiem, to skonzumujeme. Ešte nikdy sa jej nič nestalo, pokiaľ je skladovaná v suchu, a dobre uzavretá, je v pohode aj o niekoľko mesiacov.
A chlieb fakt na druhý deň vyhadzujete ? Vy ste teda ale gazdiná...aj starší chlieb sa dá predsa spotrebovať. Keby som bola povedala doma, že vyhodím chlieb, tak mi babička ruky doláme. Žiadne potraviny sa nevyhadzujú.

Já dělám šťouchané brambory s máslem, matka moc něco.opeceneho nemůže kvůlivá žlučníku